Z dejín Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Beckov

V polovici 16.st vlastnila beckovský hrad šľachtická rodina Bánfyovcov, naklonená evanjelickému učeniu. Tak sa stalo, že v Beckove a v usadlostiach patriacich k hradnému panstvu už  okolo r. 1545 sa začali šíriť reformačné myšlienky. Vznik cirkevného zboru sa kladie do tohto roku, keď je doložené pôsobenie farára Jána Schindlera. Rozkvet evanjelickej cirkvi trval len niečo vyše storočie. Reformácia i nastupujúca protireformácia sa riadili heslom: "Cujus regio - euis religio" teda "koho panstvo - toho náboženstvo". Služby Božie sa konali vo farskom kostole (pod hradom), ktorý vtedy patril evanjelikom. V historických dokumentoch sa uvádza, že evanjelická cirkev mala už v polovici 16.stor. vlastnú školu, pekne zriadený chrám, na veži 3 zvony, pozemky, lúku a vinohrady.

V 17. stor. sa začínali prejavovať prvé náznaky protireformácie. Najprv sa šľachta odvrátila od protireformačného evanjelického učenia. František Nadasdy, ktorý bol najprv naklonený reformačným myšlienkam, ale po svadbe s dcérou Mikuláša Esterházyho rezignoval. Svoje nové presvedčenie deklaroval násilným odňatím kostola, konfiškáciou cirkevných majetkov a vyhnaním farára z fary. Zmocnili sa aj dvoch strieborných kalichov.

Po Lineckom sneme v r. 1647, ktorým bola potvrdená a vyhlásená náboženská sloboda, sa na Slovensku vrátilo asi 90 kostolov medzi nimi bol aj kostol v Beckove. Po roku 1652 je život cirkevného zboru spojený s pôsobením významného slovenského barokového spisovateľa a už v poradí deviateho farára Štefana Pilárika /1652 - 1663/. Tento trpiteľ a vyhnanec pre vieru tu prežíval ťažké chvíle zo strany miestnych šľachtických rodín Pongráczyovskej, Révayovskej, Orlayovskej i Františka Nadáshyho.

V r. 1660 sa začali písať najsmutnejšie dejiny pre beckovsko-kálnickych cirkevníkov. Od r. 1670 sa cirkevný zbor prestáva v dobových dokumentoch spominať. Po porážke Františka Rákocziho pri Hámroch v r. 1708 boli evanjelici v menšine a farárske záležitosti vykonával ev. farár Samuel Palubíny z Kochanoviec.

Po Tolerančnom patente /1781/, ktorý viedol ku znášanlivosti, zblíženiu, zrovnoprávneniu, zaručoval sobodné vykonávanie bohoslužieb, umožňoval založiť si samostatný cirkevný zbor a postaviť si kostol - bez veže a zvonov tam, kde žilo aspoň 100 evanjelických rodín, aj evanjelici v Beckove a v Kálnici využili túto slobodu. Dovtedy boli totiž pričlenení ako fília k Trenčianskym Stankovciam.Po podaní prosbopisu, napriek viacročným prieťahom, dosiahli v r. 1791 vyhovenie žiadosti. Zo skromných prostriedkov vytvorili samostatný cirkevný zbor a pustili sa do výstavby kostola, ktorý posvätili 21. nedeľu po Sv. Trojici 1792 a ktorý slúžil plných 150 rokov.

Postupne sa podarilo dokončiť faru, zakúpiť nový organ a zvony. Postavili si aj modernejšie školy v Beckove (1882) i v Kálnici (1887). Na fare sa 19.3.1817 narodil Jozef Miloslav Hurban ako syn vtedajšieho ev. farára Pavla Hurbana. Z cirkevného zboru pochádza aj Dionýz Štúr, syn evanjelického učiteľa.

Pôvodná fara bola rodným domom J. M. Hurbana, ale v r. 1929 bola prestavaná na súčasnú podobu. Na novej fare bola v tom čase umiestnená Pamätná tabuľa J. M. Hurbana. Po rekonštrukcii (2003-2004) bola znovu posvätená 12.6.2005. Kostol prešiel gen. opravou v r. 1943-1944. V tom čase bola pristavená aj veža. Tento obnovený chrám slúži rodinám evanjelikov už vyše 60 rokov. V roku 2011 sme pristúpili k rekonštrukcii elektroinštalácie v kostole a potom sme svojpomocne vymaľovali a očistili kostol a lavice.

Farský úrad aj s bytom pre farára v Beckove boli znovu zrekonštruované v rokoch 2003/2004. Kedy bola zmenená dispozícia pôvodného bytu, bol oddelený farský úrad od bytovej časti a tu bolo urobené podlahové kúrenie. Okná v byte boli vymenené v roku 2012 (nov.-dec.) a vo farskom úrade v roku 2013.

Po rekonštrukcii kostola v Beckove si evanjelici v Kálnici prestavali bývalú cirkevnú školu a modlitebňu. Posviacka sa uskutočnila 22.9.1946 V r. 1958 si cirkevníci v Kálnici zadovážili 2 nové zvony, ktoré umiestnili do zvonice, postavenej v r. 1959-1960 a posvätenej 30.10.1960. V r. 1968 bola pristavená zborová miestnosť. Takto obnovená modlitebňa so zborovou sieňou bola posvätená 27.10.1968. 

V roku 2011 sme pristúpili k rekonštrukcii poškodenej drevenej dlážky v modlitebni a k očisteniu lavíc od červotoča. Pri odstraňovaní oltárnej časti sme zistili, že je veľmi zničená týmto škodcom, preto sme sa rozhodli zhotoviť nový oltárny priestor. Návrh nám dodal brat moravsko-lieskovského farára Mgr. Ján Maca. Posviacka modlitebne po generálnej oprave sa konala v deň 65. výročia posvätenia modlitebne, dňa 30. októbra 2011, a vykonala ju vznešená ses. seniorka POS ThDr. Eva Juríková. Slávnostným kazateľom bol dôstojný brat emeritný biskup Mgr. Ivan Osuský. Liturgovali: Pavel Černaj, farár v Dolnom Srní; Peter Maca, farár v Moravskom Lieskovom; Iveta Rubaninská (t. č. Kosečková), farárka v Bzinciach p/J; Jarmila Petrulová, farárka v Trenčianskych Stankovciach a domáca ses. farárka Monika Cipciarová.
Ďakujeme Pánu Bohu za Jeho láskavé vedenie a milosť
ako aj domácim viery za ochotu, pomoc, milodary a modlitby pri generálnom obnovení modlitebne.