Na Službách Božích dňa 17. marca 2007 si cirkevný zbor ako aj celá verejnosť pripomenuli 190. výročie narodenia evanjelického farára a superintendenta, spisovateľa, národného buditeľa, prvého predsedu Národnej rady J. M. Hurbana. Bolo to úvodné podujatie v jeho rodisku, v Beckove.
J. M. Hurban – sa narodil dňa 19. 3. 1817 ako syn evanjelického farára v Beckove. Tu prežil svojich 13 rokov mladosti. Ako kresťania smieme ďakovať Pánu Bohu za život a dielo, ktoré konal skrze tohto významného predstaviteľa, a že ho použil ako nástroj vo svojich rukách, ktorým konal požehnané dielo pre cirkev i pre náš národ.. Nikdy nestál na okraji udalostí, ale v ich strede. Svoju ruku priložil k dielu vtedy a tam, kde to bolo najviac potrebné. Viera v Pána Boha a národ mu vždy boli najvyššou hodnotou a ani v najkrušnejších časoch sa im nikdy nespreneveril.
Slávnostným kazateľom bol pán generálny biskup Mgr. Miloš Klátik PhD. Prihovoril sa nám biblickým textom z 5Mojžišovej 6, 6 – 7 a vyzval rodičov, starých rodičov a krstných rodičov, aby odovzdávali vieru svojim potomkom a hovorili im o tom, že Boh v Ježišovi miluje svet i človeka.
Brat farár Mgr. Miroslav Hvožďara PhD. nám pútavo priblížil život a pôsobenie J. M. Hurbana ako farára v Hlbokom. Na Službách Božích odzneli aj pozdravy. V mene diecézneho biskupa V. Judáka nás pozdravil pán farár Mgr. Tibor Šuba PhD. z Beckova, potom profesor Juraj Bándy, dekan Evanjelickej bohoslovenckej fakulty Univerzity Komenského a rodáčka z Kálnice sestra farárka Viera Bátoryová zo Srbska. Slávnostnú atmosféru umocnil spev dvoch speváckych zborov : cirkevný spevokol kálnických cirkevníkov a Beckovský spevácky zbor. Na Službách Božích boli prítomní cirkevní predstavitelia a hostia, pán Dušan Čaplovič podpredseda vlády SR, predstavitelia samosprávy a obcí, rôznych inštitúcií, hostia a domáci viery a života.
Pri tejto spomienkovej slávnosti bola odhalená pamätná tabuľa farárom, ktorí pôsobili v našom cirkevnom zbore v minulosti. Je to pekná tradícia, ktorú majú v mnohých cirkevných zboroch.. Nech sú naše srdcia naplnené jedine vďakou voči Pánu Bohu za všetko dobré, čo tu vypôsobil prostredníctvom svojho Slova, ktoré siali mnohí farári už od polovice. 16. storočia , keď vznikol evanjelický cirkevný zbor. Kiež ich siatie prináša i naďalej hojnú úrodu dobrého ovocia, ktoré sa prejaví v našich vzájomných vzťahoch. Pamätnú tabuľu odhalila sestra poddozorkyňa Emília Hladká spolu so sestrou farárkou s nádejou a s túžbou, aby v nej vytesané Slovo Božie: „Buď verný až do smrti a dám ti veniec života“ z knihy Zjavenie Jána 2, 10, sa vrývalo do ľudských sŕdc a tak mnohých viedlo v živote ku pokoju, k láske a k istote vzkriesenia a nádeji večného života.
Po Službách Božích sa prítomní zhromaždili pred evanjelickým farským úradom, kde je umiestnená pamätná tabuľa Jozefa Miloslava Hurbana, aby si položením vencov uctili pamiatku tohto významného rodáka, syna evanjelického farára Pavla Hurbana. Prihovorili sa nám predstavitelia štátu, samosprávy a obce. Vypočuli sme si slovenskú hymnu a hymnickú pieseň Kto za pravdu horí v podaní Beckovského speváckeho zboru. Po skončení sme sa mohli občerstviť chutným občerstvením, ktoré pripravili cirkevníci pre všetkých prítomných.
Slávnosť Konfirmácie sa v tomto roku konala v kostole v Beckove 1. nedeľu po Veľkej noci, 15. apríla. Skúška konfirmandov bola oddelená od samotnej slávnosti a konala sa v sobotu, predvečer Konfirmácie. Za dospelých členov cirkvi bolo prijatých 6 mladých ľudí: z Kálnice Tatiana Filipová, z Beckova Martin Benko, Tomáš Čikel, Matúš Kamaráš, Lucia Pavlovičová a Daniel Wilfert.
Sestra farárka na príklade mladého muža Gideona, ktorý vsadil svoj život na správnu kartu, lebo odmietol klaňať sa modlám, hoci tak robili mnohí okolo neho, nehľadel na mienku obyvateľov svojho mesta, nehľadel ani na mienku svojej rodiny a zariadil sa výlučne podľa hlasu Hospodinovho, ktorý k nemu v noci prehovoril, vyzvala konfirmandov, aby obetovali svoj život Hospodinovi a nie modlám! Neboj sa zbúrať modly, ktorým slúžiš! Neboj sa zbúrať modly, ktorým obetujú tvoji blízki doma! – to je výzva z Božieho Slova zo Sudcov 6, 25 – 32. „Pán Boh sa rovnako prihovára aj k nám. Možno neprehovára v noci a vo sne ako ku Gideonovi, ale robí tak za bieleho dňa. Jeho slovo nám zaznieva v kresťanských chrámoch, modlitebniach, v tlači a z Božej milosti aj cez rozhlas a televíziu. Boh volá do osobného vzťahu s Ním. Volá do záväzného vzťahu“.
Konfirmandov pozdravila, zablahoželala ku konfirmácii odovzdaním Evanjelického spevníka s venovaním a vyzvala k vernosti Pánu Bohu a cirkvi sestra dozorkyňa Ing. Darina Jarábková. Slávnostnú atmosféru umocnil cirkevný spevokol z Kálnice, spev žiakov z náboženstva v Beckove, ako aj hra na akordeóne a báseň v podaní konfirmandiek Tatiany a Lucky.
V poslednú májovú sobotu, 26. mája 2007, deň pred svätodušnými sviatkami, sa 48 cirkevníkov z Kálnice a z Beckova vydalo na „turíčny výlet“, ktorý smeroval do deviatich cirkevných zborov Dunajsko-nitrianskeho seniorátu.
Prvá zastávka bola v Devičanoch. Ich kroky viedli do chrámu Božieho a potom do pamätnej izby. Takmer všade, na každom mieste, si zaspievali pieseň z evanjelického spevníka, privítali ich a prihovorili sa im domáce sestry farárky, bratia farári ako aj domáci viery.
Z Devičian smerovali do kostola v Pukanci a potom do Bátovskej katedrály cez Jabloňovce, kde si pozreli starú 200-ročnú faru, kostol z r. 1459, zvonicu a lipu z r. 1782.
Cesta pokračovala do Levíc cez malú dedinku Horša, ktorá leží v nenápadnej doline. Cesta do nej sa nečakane z hlavnej cesty zvažuje z roviny do údolia. Malý kostol na kopci pozýval, aby v ňom trochu pookriali. Privítal ich domáci pán farár spolu s pani kurátorkou v Horši. V zborovom areáli v Leviciach už čakali domáci viery. Návštevníci si prezreli krásne priestory, ktoré priťahujú človeka, aby tu v spoločenstve s bratmi a sestrami trávili požehnané chvíle pri Božom Slove, duchovných piesňach, ale aj pri neformálnych stretnutiach a rozhovoroch. Osviežení chutným občerstvením odchádzali z Levíc do Kalnej n/Hronom, do Nitry a do Nových Sadov, ktoré boli poslednou zastávkou tohto zaujímavého výletu..
Hoci to bol fyzicky náročný deň, Pán Boh prítomných obohatil a utvrdil v tom, že spoločne strávené chvíle posilňujú našu vieru. Výlet ukázal, aby sme nežili uzatvorení vo svojich príbytkoch, aby sme nevideli len svoj cirkevný zbor, ale aby sme vnímali skutočnosť, že vo viere žijú kresťania aj na iných miestach, zápasia s problémami, budujú, opravujú, plánujú a riešia rôzne situácie, usilujú sa o vzájomnú jednotu, porozumenie, lásku a tiež o zachovanie a zveľaďovanie zdedených, či práve postavených cirkevných priestorov.