Tak, ako aj v iných spoločenstvách alebo organizáciách, aj v cirkevnom zbore sú prvé mesiace v roku časom na bilanciu predchádzajúceho kalendárneho roka. V beckovskom cirkevnom zbore ECAV sa tak stalo na výročnom konvente 5.2.2012. Z kňazskej správy vyberáme:
Nemôžeme zostať pasívnymi a zotrvačne iba sedieť v kostolnej lavici a veriť iba v niečo neurčité a žiť polovičaté. Mať tento cieľ, ktorý mal ap. Pavel a žil svoj život ako beh, teda bežať za tým cieľom znamená aj pre nás nové výzvy. Tak ako sme to dokázali v minulom roku. Zveľadili sme si bohoslužobné budovy nie preto, že sme nemali kam investovať peniaze, ale preto, lebo túžime vnášať Slovo Božie do našich rodín a budeme prežívať radosť, keď toto slovo bude znieť na týchto miestach za účelom – ako to vystihuje nápis nad oltárom v Kálnici: „ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla“. Aj výrazný nápis v beckovskom kostole „Kristus – Život náš“, vystihuje to, čo chceme, aby bolo obsahom, motiváciou a cieľom nášho života.
Celý minulý rok sa teda niesol v hlavne v pracovnom ruchu na obnove kostola v Beckove a modlitebne v Kálnici. V máji začali prípravy ku generálnej oprave v modlitebni, v júni bola zhotovená a odovzdaná nová dlažba a 30.10.2011 vysviacka vynovenej budovy. Pri tejto príležitosti bol pred budovou vysadený 13. Strom reformácie, z projektu „500 stromov reformácie v ECAV na Slovensku“.
Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel evanjelický kostol v Beckove. Elektroinštaláciu realizovala firma Kopún z Hôrky nad Váhom. Maľovanie a obnovu stropu brat Peter Hladký so synom Radkom a Tomáš Masarik. Pevné lešenie zapožičal brat Peter Čikel (fi Rex), pojazdné lešenie zabezpečil brat Karol Medňanský. Koberec do sakristie daroval brat Peter Benko, uloženie lavíc v priestoroch PD Beckov počas rekonštrukcie zaistil brat kurátor Ľuboš Guriš. Sestra Viera Šebeňová vybavila sponzorsky darované svietidlá na bočné steny v kostole. Ostatní ochotní bratia a sestry upratali a vyčistili všetky vnútorné priestory a nasťahovali späť lavice. Organizátormi všetkých prác a brigád boli manželia Emília a Ivan Hladkí. Bolo spravenej roboty „ako na kostole“, a to do slova aj do písmena. Niektorí si to možno uvedomili až pri sledovaní fotografií z rekonštrukcií vo videoprojekcii počas konventu. Všetkým menovaným aj nemenovaným patrí veľká vďaka, kiež sa im náš Pán odvďačí na daroch zemských aj nebeských.
Aj mimo rekonštrukcie však prebiehal život cirkevného zboru ďalej. Boli pokrstené 3 deti, konfirmovaní 5, zosobášený 1 pár a zosnulých 10 spolubratov a sestier. Konal sa jeden výročný konvent a jeden zborový konvent, na ktorom sme volili seniorálneho dozorcu.
Výučbu náboženstva zabezpečovala ses. farárka v školách v Beckove, Kálnici a v Kočovciach. Spolu bolo prihlásených 43 detí. Začalo aj vyučovanie detičiek v Materskej škole v Beckove. Okrem už tradičného Letného biblického tábora, ktorý sa tento krát konal v Brestovci u Svitkov pri Myjave, uskutočnil sa veľmi úspešný denný biblický tábor. Vianočnú párty pripravili pre deti naši mládežníci, ktorí sa stretávajú pravidelne každý týždeň a tiež na občasných „fárovačkách“, kedy trávia noc na fare. Vo vedení mládeže sa striedajú Dávid Jaroščiak a Tánička Filipová, ktorí vedú aj detské besiedky. V máji sa konala slávnosť konfirmácie. Starší bratia a sestry určite uvítali tiež už októbrové nešporné Služby Božie s piesňami z Kancionála s posedením pri čaji. Náš cirkevný zbor bol iniciátorom a organizátorom stretnutia presbyterov a spolupracovníkov, na ktorom prednášali bratia farári Mgr. M. Hvožďara ml. a Ľ. Ďuračka. Konal sa Zborový deň, ktorý zabezpečovali bratia J. Filip a M. Cipciar. V deň Pamiatky na sv. mučeníka Štefana sa uskutočnil každoročný koncert Beckovského speváckeho zboru, tento rok v našom evanjelickom chráme. Koncert otvoril Kálnický evanjelický spevokol. Aj v roku 2011 sa konali iné – mimozborové akcie, na ktorých sme mali svojich zástupcov ako účastníkov: školenia, semináre, konferencie, seniorátne konventy, stretnutia detí, mládeže, evanjelických žien, Campfest.
Boli by sme radi, keby cirkevný zbor sa stal útočišťom pre všetkých, aby ľudia vnímali tento zbor ako živý, ktorý slúži všetkým a žije ako jedna rodina. Duchovný život musí byť poznačený dotykom Kristovej lásky a musí sa prejaviť vo vzťahoch medzi nami, ktoré začneme upevňovať a nie trieštiť kvôli minulosti. Buďme jedna rodina!
Z výročnej správy zborovej farárky Moniky Cipciarovej za rok 2011 prednesenej na výročnom konvente konanom 5.2.2012
vybrala L. Martišová