I.časť: Život v rodine

Môžete nám poradiť, koľko práce máme vyžadovať od detí?

Medzi prácou a hrou treba udržiavať zdravú rovnováhu. Mnoho roľníckych detí v minulosti muselo denne vykonávať práce, ktoré im dosť sťažovali život. Zavčasu ráno a po vyučovaní kŕmievali ošípané, zberali vajíčka, dojili kravy a nosili drevo. Na zábavu zostávalo málo času, takže detstvo bolo dosť nudným zážitkom. Toto bol extrémny prístup, rozhodne nie som za jeho návrat. Dajte si ho však do protikladu s opačným postojom, ktorý odporúčajú niektorí moderní psychológovia: podľa nich nemáme od svojich detí vyžadovať dokonca ani to, aby polievali trávnik, či vyviedli von štvornohého člena domácnosti. Podľa tohto odporúčania by sme svojmu synovi či dcére mali dovoliť, aby polihoval s plným žalúdkom a šesť až osem hodín denne sa pozeral na brakové televízne programy, zatiaľ čo by školské úlohy odpočúvali v kúte. Ako zvyčajne aj v tomto prípade sú oba extrémy pre dieťa škodlivé. Logický stred nájdete tak, že dieťaťu uložíte povinnosti aj prácu, ale ponecháte mu čas na hru i rozptýlenie. Čas vyhradený jednotlivým činnostiam by mal závisieť na veku dieťaťa, s pribúdajúcimi rokmi by sa malo postupne vyžadovať viac práce.

Zašli by ste tak ďaleko, že by ste sa ospravedlnili dieťaťu, ak by ste cítili, že ste nekonali správne?

Určite by som to urobil a už som aj takto postupoval. Pred pár rokmi som bol zavalený naliehavými povinnosťami, ktoré ma unavovali a znervózňovali. Raz večer som bol mimoriadne mrzutý a ku svojej desaťročnej dcére som sa správal podráždene. Vedel som, že nekonám správne, no bol som príliš unavený na to, aby som sa ovládal. Behom toho večera som Danae obvinil z vecí, ktoré nespôsobila a niekoľkokrát som ju zbytočne rozrušil. Keď som si ľahol, mrzelo ma, že som sa takto správal, preto som sa rozhodol, že sa jej ráno ospravedlním. V noci som si dobre pospal a po chutných raňajkách sa mi život zdal oveľa krajší. Prv ako dcérka odišla do školy, oslovil som ju: "Danae, istotne vieš, že oteckovia nie sú dokonalí. Premáha nás únava bývame podráždení práve tak, ako iní ľudia a niekedy sa prihodí, že na svoje správanie nemôžeme byť hrdí. Viem, že včera večer som sa k tebe nesprával férovo. Bol som strašne mrzutý, tak mi to prepáč."
Danae ma objala a povedala mi čosi, čo mnou zamávalo: "vedela som, že sa mi budeš musieť ospravedlniť, ocko, ale je to v poriadku, odpúšťam ti."
Ako vidno, niet pochýb o tom, že deti si väčšmi uvedomujú zápas prebiehajúci medzi generáciami ako ich vyčerpaní a povinnosťami zavalení rodičia.

V súčasnom období nášho života máme s manželkou mimoriadne veľa práce. Niekoľko dní v týždni trávim služobne na cestách a manželka sa veľmi dobre uplatnila v realitnej kancelárii. Úprimne priznávame, že so svojimi tromi deťmi nemôžeme tráviť veľa času, no keď sme s nimi, venujeme im plnú pozornosť. Je nám s manželkou ľúto, že nemáme viac času pre rodinu, no utešujeme sa tým, že vlastne nezáleží na tom, koľko času rodič strávi s dieťaťom, rozhodujúca je kvalita tohto času. Súhlasíte s týmto tvrdením?